KSČM

Nepoznala, čo je bieda,
robotnická potom trieda.
Ľud presadil jednohlasne,
svoju vôľu viac než jasne.
Neostane nikto s plačom,
strádajúcí pod boháčom.

Po zápase odvekom,
bol robotník človekom.
Republiku staval v duchu,
nebyť bábkou vydriduchov.
To tvoj dedo, tiež tvoj tata,
republiku zdvíhal z blata.

Predkovia, čo budovali,
napokon nám všetko dali.
Nám, čo dali s podnosom,
smrdelo však pod nosom.
Vďaka nám a našej dobe,
otáčajú dnes sa v hrobe.

Nijaký to nie je pokrok,
ak robotník dnes je otrok.
Čo predkami darom dané,
po čias rokov rozpredané.
Štrngajúcim teraz hanba,
tunelárov vládne banda.

Od zamatu roky letia,
štát je teraz kopa smetia.
Po príklade našich prekov,
nevolme viac bandu zmätkov.
Začne sa deň sviežim ránom,
po zlodejoch vyvetranom.

PRÍDE DEŇ I HODINA,
NEBUDEME SPODINA.